„Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť." (Jn 1,18). Do biblickej perspektívy môžeme zasadiť aj ďalší rozmer rodiny. Vieme, že v Novom zákone sa hovorí o "cirkvi, ktorá sa stretá v dome" (por. 1 Kor 16,19; Rim 16,5; Kol 4,15; Flm 2). Životný priestor rodiny sa mohol premeniť na domácu cirkev, domáci chrám, na sídlo Eucharistie, prítomnosti Krista sediaceho pri tom istom stole. (por. AL 15) Niektorí si pre spiritualistické predsudky myslia, že modlitba musí byť len čistá kontemplácia Boha, bez rozptýlení, akoby mená a tváre bratov boli vyrušením, ktorému sa treba vyhnúť. Naopak, skutočnosť je taká, že modlitba bude Bohu príjemnejšia... (por. GetE 154) Pravá radosť lásky je pomalým splývaním, v ktorom jedinečnosť jedného rozkvitá v darovaní sa vďaka prítomnosti druhého. (por. Lev XIV. 14.10.2026)