Don Marián
„„Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná." (Jn 16,24). Každý na základe čítania tejto exhortácie môže pocítiť povolanie s láskou sa starať o život rodín, pretože ony «nie sú problémom, ale predovšetkým príležitosťou». (Napríklad - akou dôležitou chvíľou je pre rodinu večer, keď sa všetci vrátia domov, keď sú spolu, rozprávajú sa, chystajú večeru, robia úlohy. Do týchto chvíľ, v ktorých nechýba únava po celom dni, chce vstúpiť Ježiš, aby pomohol „odhaliť Ducha žijúceho a pôsobiaceho v našich rodinách". V rodine je prostredie, kde sa učíme bratstvu, solidarite, odpusteniu, zahadzovaniu masiek, učíme sa prijať a vážiť si život a učíme sa, „že každý potrebuje tých druhých, aby mohol napredovať".) (por. AL 7) Necháš, aby oheň Ježiša zapálil tvoje srdce? Ak mu nedovolíš, aby v ňom živil teplo jeho lásky a nežnosti, nebudeš mať oheň, a potom ako budeš môcť zapáliť srdce druhých svojím svedectvom a slovami? (por. GetE 151) Kým na púšti a v záhrade prevláda pôsobenie Boha, ktorý dáva klíčiť a rásť, stavba domu si vyžaduje priamejší a výraznejší príspevok človeka: nasadenie síl a schopností, spoločné úsilie, skutočnú „prácu na stavbe". Aj pokoj, ktorý je Božím darom, si vyžaduje odpoveď ľudí v podobe spoločného úsilia. Dom je napokon viac než len stavba z kameňov: je miestom ľudskej prítomnosti a lásky. Vo svete poznačenom obmedzenosťou možno svornosť budovať iba v láske, ktorá sa vie deliť o radosti i bolesti, povzbudzovať a odpúšťať bez vypočítavosti a bez hraníc, ako v rodine. (por. Lev XIV. 28.9.2026)