Don Marián
„Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme."" (Mk 10, 35). Nech nás nemýlia debaty, ktoré možno nájsť v komunikačných prostriedkoch alebo v publikáciách, či dokonca medzi služobníkmi Cirkvi a siahajú od bezuzdnej túžby všetko zmeniť – bez dostatočnej reflexie alebo základu – až k postoju, ktorý predstiera, že všetko možno vyriešiť aplikovaním všeobecných normatív či vyvodzovaním prehnaných záverov z niektorých teologických reflexií. (por. AL 2) „Všetci potrebujeme vzývajúcou prítomnosťou naplnené mlčanie". Modlitba plná dôvery je odpoveďou srdca, ktoré sa celkom otvára Bohu, a utíchajú v ňom všetky hluky – pre počúvanie vľúdneho hlasu Pána, ktorý zaznieva v tichu. (por. GetE 149) V prejavoch dôstojnosti osoby sú „tieto rozmery medzi sebou úzko prepojené: práve vo svedomí je pravda uznávaná ako taká a sloboda ju môže zakúsiť ako svoj základ a možnosť. Duch Svätý, ktorý dáva život v Kristovi, robí nás slobodnými a neustále nás uisťuje o našej dôstojnosti Božích detí, oslobodzuje nás od strachu a vedie nás ku konečnému cieľu, k plnému životu za smrťou, ktorý nám sľúbil Kristus: len v Ňom nachádza skutočné svetlo tajomstvo človeka, od Neho dostávame svetlo na záhadu bolesti a smrti a s Ním kráčame v ústrety zmŕtvychvstaniu." (por. Lev XIV. 9.9.2026)