„Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?"" (Mk 10,17). Kontemplácia (hlboké, pokojné sústredenie a premýšľanie v Božej prítomnosti) okrem iného nám bráni tvrdo súdiť tých, ktorí žijú v stavoch veľkej krehkosti. Všetci sme povolaní oživovať napätie vedúce k tomu, čo presahuje nás i naše ohraničenia, a každá rodina musí prežívať tento neustály impulz. Kráčajme, rodiny, pokračujme v kráčaní!... (por. AL 325) Never vo svätosť bez modlitby, aj keď nemusí ísť nevyhnutne o dlhé chvíle alebo intenzívne pocity. Svätý Ján z Kríža odporúčal „snažiť sa vždy kráčať v Božej prítomnosti, či už reálnej, obraznej alebo zjednocujúcej – tak ako to umožňuje vykonávaná činnosť" (por. GetE 147-148) „Osoba vždy znamená vzťah, spoločenstvo, účasť vo vzťahu k Bohu a k druhým, teda synovský vzťah s Bohom Otcom a bratský vzťah s Kristom a so všetkými ľuďmi. Vylučuje uzavretosť do seba samého. Byť osobou znamená vnímať seba samého ako dar, ktorý treba zdieľať, rásť a dozrievať v prijatí, vo vzájomnosti a v službe." (por. Lev XIV. 9.9.2026)