„Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe" (Jn 17, 21) Sociálna láska je odlesk Trojice... V skutočnosti je to prejav, ktorý zjednocuje duchovný zmysel rodiny a jej poslanie za hranicou seba samej - pretože sprítomňuje kerygmu (základné ohlasovanie o Kristovi a jeho spáse) so všetkými jej požiadavkami týkajúcimi sa spoločenstva. Rodina prežíva svoju osobitnú duchovnosť ako domáca cirkev, a zároveň ako bunka životne dôležitá pre premenu sveta. (por. AL 324) Pri tendencii konzumného individualizmu, ktorý nás napokon izoluje v hľadaní blahobytu bez druhých, naša cesta posvätenia sa nesmie prestať identifikovať s Ježišovou túžbou po jednote... (por. GetE 146) „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešnej doby, najmä chudobných a všetkých, čo trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudského, čo by nenašlo ozvenu v ich srdci." (por. Lev XIV. 22.8.2026)