«Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli» (Hebr 13,2). Na podnet Ducha rodinné jadro nielen prijíma život, plodiac ho vo vlastnom lone, ale sa aj otvára, vychádza zo seba, aby svojím dobrom zahrnulo druhých, aby sa o nich postaralo a hľadalo ich šťastie. Táto otvorenosť sa osobitne prejavuje v pohostinnosti, ku ktorej Božie Slovo povzbudzuje sugestívnym spôsobom... (por. AL 324) Spoločný život, či už v rodine, vo farnosti, v rehoľnom spoločenstve alebo akomkoľvek inom, je tvorený mnohými malými každodennými detailmi. To sa dialo vo svätom spoločenstve tvorenom Ježišom, Máriou a Jozefom, v ktorom sa paradigmatickým spôsobom (podľa určitého vzoru, modelu alebo základnej koncepcie) odrážala krása trojičného spoločenstva. Tiež sa to dialo v komunitnom živote, ktorý Ježiš viedol so svojimi učeníkmi a s jednoduchým ľudom. (por. GetE 142) „ Pápež František nás v encyklike Fratelli tutti učil pestovať aj sociálne priateľstvo, aby sme sa dokázali vžiť jeden do druhého, počúvať sa a stať sa priateľmi – medzi jednotlivcami, a teda aj medzi národmi." (por. Lev XIV. 22.8.2026)