„Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo." (Mk 10, 6-8). V každodennom živote rodiny si pripomíname, že osoba, ktorá s nami žije, si zasluhuje všetko, lebo má ľudskú dôstojnosť - pretože je predmetom nesmiernej lásky Otca. Tak rozkvitá nežnosť, schopná «vzbudiť v druhom radosť z toho, že sa cíti byť milovaný.» (por. AL 323) Sú mnohé sväté manželské páry, v ktorých každý bol Kristovým nástrojom na posvätenie svojho manželského partnera. Žiť alebo pracovať s druhými je bezpochyby cestou duchovného rastu. Svätý Ján z Kríža hovorieval svojmu učeníkovi: žiješ s druhými, „aby ťa formovali a cvičili v čnosti". (por. GetE 131) „Cirkev sa deň čo deň snaží z nás všetkých urobiť jedno telo v modlitbe, v pocitoch, v zámeroch, v usporiadanom a jednomyseľnom rozvoji nášho spoločného bytia, a symbolom lásky, s ktorou sa Pán prostredníctvom svojej Najsvätejšej Matky chcel priblížiť k nám ako jeden z nás." (por. Lev XIV. 29.8.2026)