„Keď príde Duch pravdy, ... nebude hovoriť sám zo seba..." (Jn 16, 13).. Zároveň, princíp duchovného realizmu má za následok, že manželský partner si nenárokuje, aby druhý plne uspokojoval jeho potreby. Je nevyhnutné, aby duchovné napredovanie - každému človeku pomohlo "stratiť ilúzie" o druhom, a prestať očakávať od danej osoby to, čo je vlastné jedine Božej láske. To si vyžaduje vnútorné zriekanie sa. (por. AL 320) Aj my, tak ako Jonáš, stále v sebe nesieme latentné (skryto prítomné) pokušenie ujsť na bezpečné miesto. Niekedy je nám zaťažko vyjsť z jednej oblasti , ktorá nám bola známa a „poruke". Avšak ťažkosti môžu byť ako búrka, či iná ťažkosť, ktorá ho vysušila ako pražiace slnko, ktoré dopadalo na jeho hlavu... A tak, ako to bolo pre neho, aj pre nás môžu ťažkosti znamenať, že sa vrátime k Bohu, ktorý je nežný, a chce nás priviesť k stálemu a obnovujúcemu putovaniu. (por. GetE 134) „Sloboda sa uskutočňuje v darovaní sa, v spoločenstve, v stretnutí a v dialógu. Je ako rastlina, ktorá rastie a vytvára konáre a listy, aby všetkým poskytovala kyslík, tieň, vôňu, ovocie a nové semená. A ako by to mohlo byť inak, keď vyviera z prameňa, ktorým je trojjediná Láska?" (por. Lev XIV. 22.8.2026)