„Duch oživuje, telo nič neosoží. Pane, Ty máš slová večného života." (Jn 6, 63). "Spolu zostarnúť" by však nemalo duchovný význam, keby šlo len o zákon dodržiavaný s rezignáciou. Je to prináležitosť srdca - tam, kde iba Boh dovidí (por. Mt 5,28). (por. AL 319) Ježišov vrúcny súcit nebol zahľadený do seba; nebol paralyzujúci, ustrašený alebo zahanbený, ako sa to mnohokrát stáva nám samým – ale práve naopak. Bol to súcit, ktorý ho poháňal mocne vyjsť zo seba a hlásať, posielať na misiu, posielať uzdravovať a oslobodzovať. (por. GetE 131) Cirkev v liturgickom roku slávi spásonosnú aktuálnosť Kristovho tajomstva a umožňuje veriacim mať na tomto tajomstve čoraz hlbšiu účasť. Preto je liturgický rok inšpirujúcim princípom a základným referenčným rámcom každej pastoračnej činnosti. (por. Lev XIV. 12.8.2026)