„Láska sa neteší z neprávosti, ale raduje sa z pravdy." (1. Kor 13, 6). Rodiny dosahujú kúsok po kúsku «s milosťou Ducha Svätého svoju svätosť prostredníctvom manželského života, aj účasťou na tajomstve Kristovho kríža, ktorý premieňa ťažkosti a trápenia na obetu lásky». (por. AL 317) Existujú ťažké okamihy, časy kríža, nič však nemôže zničiť nadprirodzenú radosť, ktorá sa „prispôsobuje a premieňa, ale vždy zostáva prítomná – aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne nadovšetko milovaní". Je to vnútorná istota, pokoj plný nádeje, ktorý ponúka duchovné uspokojenie nepochopiteľné na základe svetských kritérií. (por. GetE 125) Keď prijímame jedinečný plán, ktorý Boh zjavuje každému z nás, základné povolanie vpísané do každého srdca je povolaním k spoločenstvu. Nepočujeme ho iba raz, ale každý deň. Hriech zatemňuje jasnosť v tejto veci a do základných vzťahov vnáša nedôveru, súperenie a podozrievanie. Vďaka Bohu je však každé povolanie aj cestou vykúpenia a uzdravenia. (por. Lev XIV. 6.8.2026)