Rozlúčka môže byť aj radostná. V záverečný deň sme sa prebudili do nádherného počasia a hoci sme vedeli, že o niekoľko hodín sa budeme lúčiť, nebolo vidno žiaden smútok na našich tvárach. V spomienkach, čo všetko nám niekoľko uplynulých dní prinieslo, bolo vedené a prežívané aj dopoludnie posledného dňa.
Začali sme rannými modlitbami a po raňajkách sme mali možnosť dozvedieť sa kompletné výsledky Kvízu MSS 2026 a odovzdať cenu útechy za nevďačné posledné miesto. Potešilo nás stvárnenie pápeža Františka (ešte nie svätého a ani nie františkána), slovko dona Mariána, predstavenie symbolov nášho loga a video čerstvých spomienok na okamihy tohto ročníka. Potom už nasledovali moderované vystúpenia všetkých, čo mali odvahu. A tak sme mali možnosť opätovne prežiť vážne aj komické situácie či už spojené s našou zábudlivosťou, rozhodnutím prísť na tento kurz v úmysle spoznať Slovensko (pričom sa ukázalo, že kurz sa koná v susednej obci), alebo ako reakciu na manželkine "Rozmýšľala som, že...". Rozosmial nás opis situácie Vladka a Zitky Grigarovcov, ktorí usilovne chystali každoročné darčeky (džemíky), pričom sa zabudli prihlásiť na kurz. Úprimné poďakovanie a potlesk si opäť spoločne zaslúžili naši kňazi don Marián a Rasťo, prednášajúci, VPSky, slúžiaci pri ranných modlitbách, hudbe, speve, ranných rozcvičkách, v zázemí pri príprave občerstvenia, svätej omše, kaplnky. Vďačne sme prijali, ako nám mnohé schopnosti svojej mladosti odovzdali už naši Milka, Eliška a Jakub...
Svätou omšou, piesňou Spoj nás v jedno, Pane! a obedom sme zakončili tento neobvyklý ročník v krásnom prostredí. Ideme domov nielen spomínať, ale odovzdávať nádej.
Výsledky kvízu 2026