A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. (1 Jn 4,16). Rozlišovanie musí pomáhať nachádzať možné spôsoby odpovede Bohu i spôsoby rastu navzdory ohraničeniam. Keď veríme tomu, že všetko je čierne alebo biele, zatvárame tak niekedy cestu milosti a rastu, a odrádzame od chodníkov posvätenia, ktoré oslavujú Boha. Pamätajme, že «malý krôčik uprostred ľudských ohraničení môže byť Bohu vzácnejší než navonok bezchybný život človeka, ktorý svoje dni trávi bez toho, aby musel čeliť vážnym ťakostiam».. (por. AL 305) Náš kult je milý Bohu, ak do neho vkladáme úmysly žiť so štedrosťou, a keď dovolíme, aby sa dar Boží, ktorý v ňom prijímame, prejavil v oddanosti bratom. Z toho istého dôvodu, najlepším spôsobom na rozlíšenie toho, či je naša cesta modlitby autentická, bude pozrieť sa, do akej miery sa náš život mení vo svetle milosrdenstva. (por. GetE 104-105) Uvedomme si tri rozmery svetla, a z nich dnes toto: V prvom rozmere to znamená aj kráčať životom so srdcom i pohľadom upreným na našu pravú vlasť (porov. Hebr 11, 14), s vedomím, že Boh je s nami, aj keď ho nevidíme. Aj váš život má byť svedectvom viery, aby v ňom druhí objavili pravdu a zmysel, po ktorých sami túžia, a mohli tak vstúpiť do toho istého svetla." (por. Lev XIV. 8.7.2026)