„Ježiš povedal Samaritánke: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu."" (Jn 4, 10). To je to, čo urobil Ježiš so Samaritánkou: oslovil jej túžbu po skutočnej láske, aby ju oslobodil od všetkého, čo zatieňovalo jej život a priviedol ju k plnej radosti evanjelia. (por. AL 294) Keď narazím na človeka, môžem ho vnímať ako nepríjemného jedinca, ktorý mi náhle zavadzia, ako prekážku na ceste, aj ako neporiadok, ktorý znečisťuje verejný priestor. Alebo môžem reagovať na základe viery a milosrdnej lásky a spoznať v ňom ľudskú bytosť s rovnakou dôstojnosťou, akú mám ja, stvorenie nekonečne milované Otcom... (por. GetE 98) „Civilizácia lásky nevznikne jediným veľkolepým gestom, ale súhrnom malých a vytrvalých skutkov vernosti, ktoré tvoria hrádzu proti odľudšteniu. Preto je potrebné zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, ako môže každý z nás svojím vlastným spôsobom spolupracovať na budovaní civilizácie lásky" (Magnifica Humanitas, 213). (por. Lev XIV. 19.6.2026)