„Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa..." (Jn 10,14) Túžba adaptovať sa do spoločnosti alebo zvyklosť vzdať sa okamžitého uspokojenia kvôli prispôsobeniu nejakej norme a zabezpečeniu dobrého súžitia, je už sama v sebe východiskovou hodnotou, ktorá vytvára dispozície pre ďalší postup k vyšším hodnotám. (por. AL 264) To, čo vedie k absolutizovaniu voľného času, spôsobuje utrpenie, lebo z toho trpí vlastné poslanie, oslabuje sa rozhodnosť, štedrá a ochotná služba začína ustupovať.. (por. GetE 30) Každé povolanie sa začína „povedomím a skúsenosťou s Bohom, ktorý je láska (1 Jn 4, 16)". Toto poznanie musí byť vzájomné: „sme pozvaní, aby sme poznali Boha", pričom „nejde o abstraktné intelektuálne vedomosti či učené znalosti, ale o osobné stretnutie, ktoré premieňa život."(por. Lev XIV. 16.3.2026)