„Vytrvalo sa zúčastňovali... a na modlitbách." (Sk 2,42) Citový a etický rozvoj človeka si vyžaduje jednu základnú skúsenosť: veriť, že vlastným rodičom možno dôverovať. (por. AL 263) Všetko (ticho, modlitba, aktivita, služba ...) môže byť prijaté a integrované ako časť vlastnej existencie na tomto svete a patrí do cesty posvätenia. (por. GetE 26) Kristus posväcuje Cirkev, ktorej je hlavou a pastierom: svätosť je v tomto zmysle jeho darom, ktorý sa prejavuje v našom každodennom živote vždy, keď ho s radosťou prijímame a odpovedáme naň s angažovanosťou. (por. Lev XIV. 8.4.2026)