Don Marián
„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa..." (por. Jer 1, 5). Keď máme čeliť kríze, musíme byť prítomní. To je ťažké, pretože ľudia sa niekedy izolujú, aby neukázali, čo cítia, uťahujú sa nabok v malichernom a klamlivom tichu. V týchto okamihoch treba vytvárať priestory pre komunikáciu od srdca k srdcu. (por. AL 234) Svätci, ktorí už dosiahli Božiu prítomnosť, udržiavajú s nami zväzky lásky a spoločenstva. Mohli by sme povedať, že „sme obklopení, usmerňovaní a vedení Božími priateľmi... (por. GetE 4) Aj Ježišovi učeníci sa museli vyrovnať s cestou, ktorou mal Majster dovŕšiť svoje poslanie... , darovať život na kríži a stať sa pre všetkých a navždy požehnaním. Vieme, aký odpor kládol Peter i ostatní, keď ho mali nasledovať. Museli však pochopiť, že požehnaním sa možno stať iba vtedy, keď človek prekročí pud sebaobrany a prijme to, čo Ježiš zveruje eucharistickému gestu: vôľu obetovať vlastné telo ako chlieb na jedenie, žiť a zomrieť, aby dal život.." (por. Lev XIV. 1.3.2026)