Každého z nás si Pán vyvolil, „aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske" (Ef 1, 4). Musíme si dať pozor, lebo v kríze, ktorej sa nečelí, sa najviac poškodzuje komunikácia. Takýmto spôsobom, kúsok po kúsku, sa z osoby, ktorá bola "tou, ktorú milujem" postupne stáva "tá, ktorá ma celý život sprevádza", potom už len "otec alebo matka mojich detí", a napokon cudzí človek.(por. AL 233) Preto z listu Hebrejom k nám zaznieva pozvanie, aby sme si uvedomili, že sme „obklopení oblakom svedkov" (por. Hebr 12, 1), ktorí nás povzbudzujú, aby sme sa nezastavili na ceste a pobádajú nás, aby sme kráčali až do cieľa. (por. GetE 3) Ak aj my, podobne ako Abrahám, sa necháme vierou povolať na cestu, riskovať nové rozhodnutia života a lásky, prestaneme sa báť, že niečo stratíme, pretože pocítime, že dorastáme do bohatstva, ktoré nám nik nemôže vziať. (por. Lev XIV. 1.3.2026)