«Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú» (Ž 71,9). Slová ľudí tretieho veku, ich pohladenia, ich samotná prítomnosť pomáhajú deťom spoznať, že dejiny nezačínajú nimi, ale že sú dedičmi dlhej cesty a že treba mať úctu k zázemiu, ktoré nás predchádza. (por. AL 191-192) Žiť alebo pracovať s druhými je bezpochyby cestou duchovného rastu. Lebo žiješ s druhými, „aby ťa formovali a cvičili v čnosti". (por. GetE 141) Kráčať spolu, kráčať s každým, znamená byť Cirkvou, ktorá žije medzi ľuďmi, prijíma ich otázky, zmierňuje ich utrpenia a delí sa o ich nádeje. Pokračujte v blízkosti rodinám, mladým, seniorom i tým, ktorí žijú v osamelosti. (por. Lev XIV. 20.11.2025)