«Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú» (Ž 71,9). Starí ľudia sú muži a ženy, otcovia a matky, ktorí tu boli pred nami na našej ceste, v našom dome, v našom každodennom zápase o dôstojný život». Preto, «tak veľmi si želám Cirkev, ktorá je výzvou pre kultúru skartovania - prostredníctvom prekypujúcej radosti z nového objatia medzi mladými a starými!». (por. AL 191) Dovoľme, aby nás Duch Svätý viedol kontemplovať dejiny v perspektíve vzkrieseného Ježiša. Týmto spôsobom Cirkev – namiesto toho, aby sa unavila – dokáže kráčať vpred a prijímať Pánove prekvapenia. (por. GetE 139) Slovo a Duch nás naďalej povzbudzujú, aby sme boli tvorcami priateľstva, bratstva a autentických vzťahov v našich komunitách, kde – bez zamlčiavania a strachu – máme načúvať a zlaďovať napätia, rozvíjať kultúru stretnutia a byť tak proroctvom pokoja pre svet. (por. Lev XIV. 20.11.2025)