«Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú» (Ž 71,9). Je to výzva pre rodiny a spoločenstvá, lebo «Cirkev sa nemôže a nechce prispôsobiť mentalite netrpezlivosti, o to menej ľahostajnosti a opovrhnutia voči starobe. (por. AL 191) Dovoľme, aby nás Pán prišiel zobudiť, aby nami zatriasol v našej ospalosti a vyslobodil nás z nečinnosti. Postavme sa zvyku, otvorme poriadne oči a uši, a predovšetkým srdce, aby sme sa nechali pohnúť tým, čo sa deje okolo nás, a výkrikom živého a účinného Slova Vzkrieseného. (por. GetE 137) Slovo a Duch nás povzbudzujú, aby sme boli tvorcami priateľstva, bratstva, kde – bez zamlčiavania a strachu – máme načúvať a zlaďovať napätia, rozvíjať kultúru stretnutia a byť tak proroctvom pokoja pre svet. (por. Lev XIV. 20.11.2025)