«Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú» (Ž 71,9). To je výkrik starého človeka, ktorý sa bojí zabudnutia a opovrhnutia. Tak, ako nás Boh pozýva k tomu, aby sme boli jeho nástrojmi na vypočutie prosby chudobných, očakáva od nás, že budeme počúvať volanie starých. (por. AL 191) Ježiš „chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve". Aj po vzkriesení, keď sa učeníci rozišli do všetkých strán, „Pán im pomáhal". To je dynamika, ktorá pramení zo skutočného stretnutia. (por. GetE 136) Pohľad upretý na Ježišovu tvár nás robí schopnými vnímať tváre bratov a sestier. Je to jeho láska, ktorá nás k nim pohýna (porov. 2 Kor 5, 14). (por. Lev XIV. 20.11.2025)