Eucharistické slávenie sa stáva neustálou výzvou pre každého - nech «skúma sám seba» (1 Kor 11, 28), aby otvoril dvere svojej rodiny väčšiemu spoločenstvu s tými, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti, a prijal tak skutočne sviatosť eucharistickej lásky, ktorá z nás utvára jedno telo. (por. AL 186) Ak sa „budeme koncentrovať len na naše potreby, odsúdime sa na život v obmedzenej radosti". Lebo svätosť je zároveň odvaha, silný evanjelizačný impulz, ktorý zanecháva znak na tomto svete. (por. GetE 128-129) Ježiš nás spája nad rámec našich osobností, nášho kultúrneho a geografického pôvodu, nášho jazyka a našich príbehov. (por. Lev XIV. 16.10.2025)