Don Marián
«Keď chystáš hostinu..., pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený» (por. Lk 14,12-14). Keď kresťanskí manželia rozprávajú druhým o Ježišovi, tak skrášľujú šeď verejného priestoru, napĺňajúc ju farbami bratstva, sociálneho cítenia, ochrany krehkých osôb, žiarivej viery, aktívnej nádeje. (por. AL 184) Nadprirodzenú radosť, ktorá zostáva prítomná – aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne nadovšetko milovaní. Je to vnútorná istota, pokoj plný nádeje, ktorý ponúka duchovné uspokojenie nepochopiteľné na základe svetských kritérií.(por. GetE 125) Sv. Augustín píše: „Bratia, tá Pánova záhrada, vlastní nielen ruže mučeníkov, ale aj ľalie panien a brečtan manželov a fialky vdov. Jedným slovom, najmilší, v žiadnom stave života nech ľudia nepochybujú o svojom povolaní, lebo Kristus zomrel za všetkých." (por. Lev XIV. 16.10.2025)