Apoštoli boli „natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno" (Sk 5, 41) Boh chce, aby bol nablízku deťom pri ich raste: keď sa hrajú a keď sa venujú povinnostiam, keď sú bezstarostné a keď sú znepokojené, keď sa vyjadrujú a keď sú mĺkve, keď majú odvahu a keď majú strach, keď urobia chybný krok a keď znovu nájdu cestu; prítomný otec, vždy. (por. AL 177) Kristus sám vyjadruje pokoru Otca, ktorý sa pokoruje, aby kráčal so svojím ľudom, znáša jeho nevernosti a hundrania (porov. Ex 34, 6 – 9; Múd 11, 23 ‒ 12, 2; Lk 6, 36). Z tohto dôvodu apoštoli, keď ich pokorili, boli „natešení..." (por. GetE 118) Ani v našej dobe nechýbajú výzvy, ktorým treba čeliť. Náhle zmeny, ktorých sme svedkami, nás provokujú a kladú nám otázky, vyvolávajú doteraz nepoznané problémy. Aj my môžeme odpovedať na požiadavky povolania, ktoré sme dostali, len ak postavíme Krista do centra nášho bytia a nášho poslania... (por. Lev XIV. 11.11.2025)