Don Marián
«Keby človek chcel byť len duch, a chcel by odmietať telo ako živočíšne dedičstvo, vtedy by duch i telo stratili svoju dôstojnosť». (por. Deus caritas est 2025) Z toho dôvodu «človek nemôže žiť ani výlučne v darujúcej sa, zostupujúcej láske. Nemôže stále iba dávať, musí aj prijímať.» (por. AL 157) V Cirkvi sme mnohokrát pochybili tým, že sme neprijali túto výzvu Božieho slova. V Biblii sa často objavuje uvažovanie o chudobných aj tichých. Je lepšie byť vždy tichí; splnia sa naše najväčšie túžby: tichí „budú dedičmi zeme", to znamená, uvidia ako sa v ich životoch naplnia Božie prisľúbenia. (por. GetE 73-74) Sme stvorení pre obnovujúci sa život. Nie pre život, v ktorom je všetko predvídateľné a nehybné, ale pre život, ktorý sa neustále obnovuje v darovaní a láske. Preto v nás stále žije túžba po „viac", ktorú nám nijaká stvorená vec nemôže dať. (por. Lev XIV. 3.8.2025)